Chlamydophila psittaci

chlamydia

Popis
Psitakóza, alebo tiež ornitóza (choroba príp. horúčka papagájov) je infekčné ochorenie, prejavujúce sa v rôznych formách, ktoré sa výrazne líšia. Pôvodcom je Chlamydia psittaci, gram negatívna sférická baktéria. Príznaky ochorenia sú väčšinou silná apatia, chudnutie a celkové oslabenie organizmu, neustupujúca hnačka, ťažké dýchanie, výtok z nozdier, hnisavým zápal kože a zápal spojiviek. Pri kontakte chorého jedinca s človekom hrozí prenos ochorenia na človeka. U ľudí spôsobuje príznaky podobné chrípke a zápalu pľúc. Priebeh ochorenia je nešpecifický a môže teda ukazovať na psitakózu rovnako ako na celý rad ďalších chorôb. K presnému určeniu je nutné preukázať pôvodcu. Inkubačná doba u vtákov chovaných v klietke varíruje od niekoľkých dní do niekoľkých týždňov a dlhšie. Najčastejšie je táto perióda približne 3 až 10 dní. Bežná je aj latentná infekcia, nakazené jedince môžu byť bez príznakov a ochorenie sa môže objaviť aj niekoľko rokov po infikovaní.

Prenos
Prenos z jedného hostiteľa na druhého je primárne vzduchom. Baktéria je vylučovaná infikovanými vtákmi v sekrétoch z nozdier a očí, v truse a v prachu z pierok. Prenos chlamýdie z vtákov na človeka bol potvrdený v mnohých prípadoch. Hoci je psitakóza u ľudí vzácna, je však nebezpečná pre ľudí starších, chorých, pod imunosupresívami a pre tehotné ženy.

Diagnostika
Detekciu Chlamydia psittaci uskutočňujeme izoláciou DNA z krvi a následnou PCR.
 

PBFD - Psittacine Beak and Feather Disease (Cirkovírus)

pbfd2

Popis
Psittacine Beak and Feather Disease je z anglického pomenovania ochorenie zobáka a peria. Toto ochorenie je spôsobené vírusom zo skupiny cirkovírusov. Jedná sa o malý (cca 2000 bp) DNA vírus s jednovláknovou kruhovou DNA. Ochorenie je považované za špecifické pre papagáje (Psittaciformes) a všetky papagáje sú na toto ochorenie vnímavé.
Smrteľnú infekciu zapríčiňuje primárne u mladých jedincov. Staršie vtáky môžu ochorenie prekonať s trvalými následkami. Vírus zapríčiňujúci PBFD môže napadnúť pečeň, mozog a imunitný systém čo znižuje odolnosť voči iným infekciám. V dôsledku toho je úhyn zapríčinený sekundárnou bakteriálnou, fungálnou, parazitárnou alebo vírusovou infekciou.

 

Prenos
Prenos vírusu z jedného jedinca na druhého sa primárne uskutočňuje priamym kontaktom, inhaláciou aerosolu, prijímaním kontaminovanej potravy, infekciou trusom a prachom z pierok. Vírus môže byť tiež prenášaný kontaminovanými povrchmi ako napríklad vtáčími bidlami, potravou, rôznymi nádobami, oblečením a materiálom používaným ako výstielka.

 

Diagnostika
Detekciu PBFD uskutočňujeme izoláciou DNA z krvi alebo pierok a následnou PCR. 

Novinka ! Teraz je možné objednať analýzu na detekciu PBFD aj z krvnej škvrny rovnako ako pri určení pohlavia. Z tej istej škvrny je možné realizovať analýzu aj PBFD aj určenie pohlavia.

Avian polyomavirus

poliomavirus

Popis
Avian polyomavirus bol prvý krát objavený v roku 1981 u anduliek (budgies) a bol pomenovaný ako Budgerigar fledgling disease. Je to vírus patriaci do skupiny polyomavírusov, veľmi malých vírusov obsahujúcich dvojvláknovú DNA. Tento patogén je považovaný za jedného z najvýraznejších ohrození pre vtákov žijúcich v zajatí na celom svete. Je to vysokoinfekčné ochorenie postihujúce takmer všetky, ak nie úplne všetky druhy papagájov. Polyomavírus je najnebezpečnejší pre mláďatá vo veku 14-56 dní s pravdepodobnou inkubačnou periódou približne 2 týždne a menej. Mladé vtáky často hynú, zatiaľ čo dospelé vtáky môžu si môžu vyvinúť určitý stupeň imunity.
Medzi symptómy patrí nafúknuté brucho, depresie, malý apetít, anorexia, nízka hmotnosť, zvracanie krvi, hnačka, dehydratácia, abnormality pierok, krvácanie pod kožou, nadmerné močenie, dýchavičnosť, ataxia, tremor, paralýza. Niektorí jedinci hynú bez akýchkoľvek symptómov. Dospelé jedince môžu uhynúť na sekundárnu bakteriálnu, vírusovú, fungálnu alebo parazitárnu infekciu.

 

Prenos
Ochorenie sa prenáša z jedného jedinca na druhého priamym kontaktom, inhaláciou aerosolu, prijímaním kontaminovanej potravy alebo kŕmením mláďat rodičom, infekciou trusom a prachom z pierok ako aj kontaktom s nakazeným okolím (inkubátor a iné).
Jedince, ktoré sú nakazené a nemajú obvyklé príznaky infekcie sú často zodpovedné za šírenie vírusu vo voliérach. Dospelé jedince môžu byť prenášačmi.

 

Diagnostika
Detekciu Avian polyomavírusu uskutočňujeme izoláciou DNA z krvi a následnou PCR.