PLL - Primary lens luxation

Primárna luxácia šošovky bola popísaná u psov pred viac ako 75 rokmi (Gray et al. 1932) a predstavuje závažné očné ochorenie, ktorého výsledkom môže byť oslepnutie. Dochádza pritom k dislokácii očnej šošovky následkom poškodenia závesného aparátu, ktorý ju udržiava fixovanú vo fossa hyaloidea ( jamka pre šošovku na prednej strane sklovca). K dislokácii môže dôjsť aj následkom úrazu a dedičná forma je spôsobená defektom fixácie vláken šošovky, ktorého výsledkom je zelený zákal a strata zraku.


V súvislosti s dedičným ochorením bola identifikovaná kauzálna zostrihová mutácia v géne ADAMTS17 (Farias et al. 2010), ktorý sa nachádza u psov na chromozóme 3. Ide o substitúciu G->A v pozícii c.1473+1, ktorá ruší donorové rozpoznávacie miesto v intróne 10 chromozómu 3 a spôsobuje tak preskočenie exónu a následný posun čítacieho rámca, pričom dochádza k predčasnému vzniku STOP kodónu (Farias et al. 2010). Gén ADAMTS17 patrí do génovej rodiny, ktorej produkty sú metaloproteázy nevyhnutné pre normálny rast a vývin dôležitých orgánov ako nadobličky, obličky, maternica a srdce.


PLL bola diagnostikovaná u viac ako 17 plemien psov a postihuje predovšetkým teriéry a im príbuzné plemená. PLL bola nájdená dosiaľ u týchto konkrétnych plemien:
Jack Russel teriér, miniatúrny bulteriér, Lancashirský heeler, tibetský teriér, Parson Russel teriér, Patterdale teriér, Rat teriér, sealyhamský teriér, toy foxteriér, Italiano volpino, čínský chocholatý pes, Australian cattle dog, Foxteriér, Tenterfield teriér, Yorkshire, Jagdteriér.
Rozsiahla štúdia preukázala (Farias et al. 2010) prepojenie medzi mutáciou ADAMTS17 a klinickými zmenami v prípade dedičnej formy PLL u troch rôzmych plemien psov: Jack Russel Teriér, miniatúrny bullteriér a Lancashire heeler. V rámci štúdie bol stanovený genotyp pre zostrihovú mutáciu ADAMTS17 u 829 jedincov psov, z ktorých u 196 bola diagnostikovaná PLL a zvyšných 633 malo normálny klinický nález.


V rámci 196 PLL postihnutých psov bolo:
• 161 homozygotných pre mutáciu (genotyp A/A)
• 23 prenášačov mutácie (genotyp A/G)
• 12 bez mutácie (genotyp G/G)


Z toho vyplýva, že 35 klinicky pozitívnych jedincov nemalo mutantný genotyp (A/A), nakoľko sa jednalo o prenášačov alebo jedincov bez mutácie. Ochorenie sa zvyčajne vyvinie u jedincov starších ako 10 rokov, preto môžme očakávať u týchto prepuknutie PLL ich postupným starnutím.
Zo 633 psov s normálnym klinickým nálezom nieslo 15 mutantný genotyp A/A a všetci okrem jedného mali menej ako 6 rokov.


Genotyp bez mutácie G/G bol nájdený u 409 psov, z ktorých 12 bolo klinicky pozitívnych na PLL (3%). V tomto prípade sa môže jednať o alternatívnu formu PLL, ktorá sa vyznačuje odlišnou distribúciou medzi plemenami, inou histopatológiou a je spôsobená inou mutáciou.


Štúdia preukázala takmer rovnakú frekvenciu genotypov PLL postihnutých psov u plemien Jack Russel Teriér (2,5% genotyp A/G a 2,1% genotyp G/G) a Lancashire heeler (9,8% genotyp A/G a 8,0% genotyp G/G ). U PLL postihnutých miniatúrnch bullteriérov bolo percento heterozygotov A/G (14%) 5 násobne vyššie než výskyt normálneho homozygotného genotypu G/G (2,7%). Z uvedeného vyplýva, že aj prenášači mutácie A/G sú náchylnejší na prepuknutie ochorenia PLL, čo závisí od konkrétneho plemena a genetického profilu daného psa. V súšasnosti nie sú známe genotypové frekvencie alel u všetkých plemien postihujúcich PLL.


Dedičnosť ochorenia je považovaná za autozomálne recesívnu, čo znamená, že ochorenie sa nevyvinie počas života u prevažnej časti prenášačov mutácie. Vzhľadom na výsledky štúdie môže choroba prepuknúť u 2-20% prenášačov mutácie. Výskyt prenášačov môže byť v rámci jednotlivých plemien vysoký, preto sa odporúča týchto jedincov krížiť iba s geneticky zdravými jedincami G/G.