PK - deficiency of pyruvate kinase

Deficit pyruvát kinázy

Deficit pyruvát kinázy sa vykonáva pre nasledujúce plemená:

 

Labrador Retriever: PK-LABR
Beagle: PK-BEAG
Pug: PK-MOPS
Cairn Terrier and West Highland White Terrier: PK-WHWT

 

Kauzálne mutácie v PK-LR géne, boli objavené u viacerých plemien: u labradorského retrívera (c.799C>T), bígla (c. 994G>A), mopsa (c.848T>C), Cairn teriéra a west highland white teriéra (6 bp inzercia v exóne 10) (Gultekin 2012).

 

Deficit pyruvátkinázy spôsobuje dedičné hemolytické ochorenie, ktoré sa vyskytuje nielen u ľudí a mačiek, ale aj u psov.
Pyruvát kináza je kľúčový enzým v anaeróbnej glykolýze. Nedostatok enzýmu vedie k nedostatočnej produkcii ATP, následkom toho dochádza k lýze erytrocytov alebo ich predčasnej deštrukcii v slezine. Zvýšený zánik erytrocytov sa klinicky prejaví ako anémia. Životnosť červených krviniek u psov je približne jeden mesiac, v prípade PK deficitu je životnosť erytrocytov len pár dní. Medzi sprievodné prejavy deficitu PK patrí celková slabosť, zvýšená činnosť srdca, bledé sliznice, poruchy funkcie pečene, hepatomegalie, splenomegalie, neznášanlivosť záťaže a chudnutie.
Prvé klinické príznaky sa obvykle objavujú okolo 4 mesiaca veku psa. Heterozygotní psi (prenášači mutácie) sú obvykle asymptomatickí, aj napriek tomu, že majú polovičné hladiny pyruvát kinázovej aktivity. Fyzicky neaktívni postihnutí jedinci vykazujú neskorší nástup klinických príznakov.
Hematologické vyšetrenie obvykle odhalí vysokú koncentráciu feritínu v sére a závažnú anémii. U niektorých psov sa vyvíjajú ďalšie príznaky napr. závažná sekundárna hemochromatóza, progresívna myelofibróza a osteoskleróza kostnej drene.
Vzhľadom k tomu, že klinické príznaky môžu byť ľahko zameniteľné s inými metabolickými poruchami, je testovanie zodpovedných mutácií u psích plemien vhodným riešením pre určenie správnej diagnózy.

 


Hemolytické ochorenie spôsobené deficitom pyruvát kinázy je autozomálne recesívne. To znamená, že ochorenie sa rozvinie iba u jedincov, ktorí zdedia od obidvoch svojich rodičov mutovaný gén; títo jedinci sa označujú A/A (affected). Prenášači mutovaného génu (N/A, tzn. carrier) sú klinicky zdraví, ale prenášajú ochorenie na svojich potomkov. V prípade krytia dvoch heterozygotných jedincov (N/A) bude teoreticky 25 % potomkov zdravých (N/N non-affected), 50 % potomkov prenášačov (N/A) a 25 % zdedí od obidvoch rodičov mutovaný gén a budú postihnutí deficitom pyruvátkinázy (A/A).