GRMD

GRMD - Golden retriever muscular dystrophy

Muskulárna dystrofia u zlatých retríverov

Podstata svalovej dystrofie u plemena zlatý retríver (GRMD) bola popísaná v roku
1991, kedy Sharp a kolektív zistili, že u postihnutých jedincov dochádza ku „skippingu“
exónu 7 génu pre dystrofín (Sharp a kol., 1991).


GRMD je degeneratívne svalové ochorenie, spôsobujúce stratu aktívnej svalové hmoty a pohybové poruchy. Predisponované plemeno je zlatý retríver.


Homológ tohto dedičného ochorenia bol identifikovaný u viac druhov živočíchov, zahŕňajúcich psy, mačky, myši, ryby. U ľudí je tento syndróm známy ako Duchennova svalová dystrofie (DMD).
Ochorenie je charakterizované nedostatkom dystrofínu v dôsledku mutácie c.531-2A>G v DMD géne. Dystrofín je cytoskeletálny proteín upevňujúci aktín do extracelulárneho laminínu. Jeho absencia vedie k zlyhaniu exocytózy, ktorá spôsobuje destabilizáciu cytoplazmatickej membrány, čo vedie k uvoľňovaniu vnútrobunkového vápnika a následnej aktivácii endogénnych proteáz a zápalových kaskád. Napokon dochádza k spusteniu nekrózy.

Typickými klinickými príznakmi muskulárnej dystrofie sú svalová slabosť, zhoršená chôdza alebo problémy s prehĺtaním a dýchaním. Ochorenie je veľmi progresívne, často končí smrťou. Postihnutí psi vykazujú atrofiu svalov, zvýšenú hladinu sérovej kreatinkinázy, degeneráciu a mineralizáciu myofibril, svalovú fibrózu s infiltráciu tuku a kardiomyopatiu. GRMD sa zvyčajne vyskytuje u šteniat vo veku 8 týždňov. Jedinci s ťažkou formou ochorenia uhynú skoro po diagnóze, zatiaľ čo psi s miernejšou formou môžu prežiť niekoľko rokov.

Jedná sa o X-viazané recesívne ochorenie, spôsobené mutáciou c.531-2A>G v géne DMD.

Genotyp samcov je X a Y, na rozvoj ochorenia u nich je postačuje iba jedna mutovaná alela. Samci môžu byť teda iba zdraví (Xn/Y) alebo postihnutí (Xm/Y).


Genotyp samíc je XX, môžu byť buď zdravé (obidve alely normálne, Xn/Xn), postihnuté (obidve alely s mutáciou, Xm/Xm) alebo prenášačky (jedna alela normálna, jedna s mutáciou, Xn/Xm). U prenášačiek sa nevyskytujú klinické príznaky, avšak alelu s mutáciou môžu preniesť na potomstvo. Genetický test dokáže rozlíšiť zdravých a postihnutých jedincov a zároveň však odhaliť prenášačov, ktorých identifikácia inak nie je možná.